Prečo by na kvalitnú kultúru mali mať nárok iba tí, ktorí na to majú? Pýta sa spolumajiteľ ArtBaru Druhý pád

Program ArtBaru Druhý Pád na najbližšie dni: kyberpunkové sci-fi, stand-up comedy, turnaj v stolnom futbale, technopárty. Čo je to vlastne ArtBar Druhý Pád?

Je to multižánrový klub, ktorý sme vytvorili ako nezávislú brniansku kultúrnu scénu. Chceli sme priestor na prezentáciu brnianskych umelcov. Či už je to divadlo, spev, vernisáže alebo elektronická hudba. Zameranie je naozaj široké. Skrátka sme chceli platformu, ktorá bude fungovať pre divadlo aj elektronickú párty až do rána. Ale hlavne tu máme domovskú scénu divadla Druhý Pád.

Teraz pôsobíte v rozsiahlych pivničných priestoroch neďaleko brnianskeho parku Lužánky. Ako ste sa k prenájmu takého atypického priestoru dostali?

Najprv sme fungovali v priestore pod brnianskou kaviarňou Soma. Do hľadiska sa vošlo 40-50 ľudí a na všetky predstavenia sme mali vypredané, tak sme sa začali obzerať po niečom väčšom. Nakoniec sme prešli z 60 na 500 m2.

Chceli ste projekt posunúť aj z podnikateľského hľadiska alebo ste chceli proste len väčšie publikum?

Ja som sa v tom čase dobre živil moderovaním, lektorovaním rétoriky a stand-upom, nepotreboval som teda nutne ďalší príjem. Mal som čisto umeleckú motiváciu. Momentálne sa Artbar ekonomicky uživí, ale naše investície sa vracajú veľmi pomaly.

Vo vašich hrách sa postavy často volajú rovnako ako herci a kopírujú ich osudy a životné zážitky. Aké je to hrať sám seba?

Je to iné, pretože sa nemôžeme schovať za svoju rolu. Je to oveľa viac úprimnejšie. Niekedy to môže byť nepríjemné, ale všetci členovia divadelného tímu sme sa s tým vyrovnali. Napríklad hra Tmavý obrázek je dosť naturalistická a temná. Ale napríklad Šamrova čtverka – komédia s prvkami stand-upu – tam sme vtipne stvárnili to, s čím sa musia ľudia vysporiadať v partnerských vzťahoch. Je to taká koláž z nás všetkých.

Hráte aj štandardné divadlo?

Nedávno sme naskúšali hru Umčo (Obraz) od Yasminy Rezy, čo je súčasná výborná a oceňovaná dramatička. Je to výborná, kritikou dobre prijímaná zábavná hra, ktorú preložili do desiatok jazykov. Naši fanúšikovia však príliš nechápali, prečo ju hráme. Skrátka úplne nezapadá do konceptu.

Radek Petráš Artbar Druhý Pád

S iDokladom fakturujú od roku: 2016

Využívané predplatné: Základné

Najobľúbenejšia funkcia: Mobilná aplikácia, vyhľadávanie údajov z ARES.

Na ktorý zážitok zo svojej práce nikdy nezabudnete?

Kultúra je môj život, takže si toho vybavím naozaj veľa, ale dosť mi to splýva. Nedávno sme však s Na Stojáka oslavovali 15 rokov vzniku a mal som možnosť zabávať svojím stand-upom 1 500 divákov v ostravskej hale Gong. Robiť stand-up pre toľko ľudí bol vážne nezabudnuteľný zážitok. Na javisko som išiel ako v tranze a tieklo zo mňa. Uvedomil som si tam však, že mi omnoho viac vyhovujú menšie publiká, kde je užší kontakt s divákom.

Na akú hru by ste divákov nalákal do divadla Druhý pád?

Určite na Šamrovu čtverku, o ktorej som už hovoril. Potom asi stand-up show SuperCharáda, ktoré sú výbornou kombináciou hudby a hovoreného slova na danú tému. Mám pocit, že každý diel je lepší než ten predchádzajúci a to mi robí radosť. Navyše stále rastieme a pribúdajú ľudia. Napríklad Karel Hynek, kolega z Na Stojáka, vystúpil v diele Homo Addictus a hneď chcel do ďalšieho dielu. Aj napriek tomu, že herci u nás nemajú nárok na honorár.

Čo vás najviac odlišuje od klasických divadiel?

Okrem komunity a nášho dramaturgického poňatia je to asi naša špecialita – odchodné dobrovoľné, ktoré vyberáme namiesto vstupného. A tiež, že tu tvoríme rodinu. Niektorí sa poznáme aj 16 rokov. Vlastne to pre nás nie je práca ani koníček, ale život.

Je ArtBar spojený s Druhým pádom, alebo sú to dva oddelené projekty?

Divadlo je undergroundový punkový počin partie priateľov, ktorých baví spolu byť. ArtBar je podnikateľský projekt, ktorý vznikol ako priestor práve pre naše divadlo, a ktorý dáva ľuďom prácu. Vytvorili sme platformu, kde sa spája umenie, rôzne kultúrne akcie a párty na bare – ArtBar. Nikdy by však nevznikol bez divadla. A ani jedno by nemohlo existovať bez komunity.

Podľa vášho webu ste „partia priateľov, čo sa správa ako snehová guľa pustená z kopca.” Funguje to v podnikaní?

Hovorí sa, že keď podnikáte s kamarátmi, prídete o peniaze aj o kamarátov. Ja verím v niečo iné. Síce sme s Bohdanom Špondrom dvaja spolumajitelia a riadime to, ale všetci sa rešpektujeme a snažíme sa počúvať všetky názory. Ja sa na žiadneho z mojich kolegov nepozerám ako na podriadeného. Vnímam to tak, že sme na jednej lodi a všetci máme svoje miesto. Ja držím kormidlo, niekto sa musí starať o plachty a niekto proste umýva podlahu.

Zmienili ste odchodné dobrovoľné, ako táto myšlienka vznikla?

Chceme, aby mali nárok na kultúru aj ľudia, ktorí na to nemajú. A taktiež sa pre plné hľadisko hrá vždy lepšie, než keď je tam pár voľných miest. Zo začiatku sme niekde v rohu nechali rozbitú gitaru, do ktorej ľudia mohli niečo hodiť, ale veľmi to nefungovalo. Začali sme uvažovať o spoplatnení.

Myšlienka, že kvalitu vystúpenia posúdia sami diváci, však nakoniec zvíťazila, len sme rozbitú gitaru nahradili aktívnou výzvou na dobrovoľné odchodné po všetkých našich predstaveniach. Divákov sme si trochu vychovali a chápu, že s divadlom vznikajú náklady. Niektorí fanúšikovia sa čudujú a hovoria, že ľudia budú lakomí. Ale nie sú, v súčasnosti vyberieme okolo 100 korún na diváka. Na druhú stranu, kvôli tomu, že nemáme vstupné, nemôžeme žiadať o dotácie, pretože sme pre úrady ťažko zaraditeľní.

Koľko času vám zaberá ArtBar Druhý Pád a koľko vaša ďalšia práca?

Pred časom som trávil 70 % času tu, 20 % lektorovaním rétoriky a 10 % stand-upom. Ale začalo ma to požierať zaživa a koniec bol v nedohľadne. Trpel môj partnerský život, nemal som žiadny čas pre seba a skoro som sa v tom utopil. Teraz už k tomu pristupujem inak. Loď pláva sama a ja s Bohdanom sa striedame pri tom, kto drží kurz a opravujeme diery, keď do nej začne zatekať.

Ako vidíte budúcnosť ArtBaru?

Moja vízia je, aby ArtBar fungoval ako miesto, z ktorého sa ľudia môžu dostať vyššie. Kým tu ľudia budú rásť, od zvukára cez dramaturga po prevádzkara, tak je to super. ArtBar beriem ako prístav, kde môžete na chvíľu zakotviť a potom sa odraziť ďalej. Teraz máme napríklad výborného zvukára Pítyho, ktorý rastie spolu s ArtBarom od piky. Veľa našich barmanov si chce niekedy v budúcnosti otvoriť svoj vlastný podnik, preto sa ich snažíme vzdelávať a niekedy ich nechávame nahliadnuť pod pokrievku, ako fungujeme aj ekonomicky.

Máte nejaké rady pre tých, ktorí by sa chceli pustiť do podobného projektu?

V momente, keď spolupracujete s kamarátmi, je dôležité vedieť si odpúšťať a vedieť sa vykašľať na niektoré veci. V obyčajnom pracovnom živote to ide jednoducho. Ale keď s niekým pracujete a skúšate 7 hodín, potom hráte divadlo a nakoniec idete na pivo, tak je to niekedy ťažké.

Ako ste sa dostali k iDokladu?

Odporučil mi ho kolega, majiteľ reklamnej agentúry, keď sme sa spolu bavili o fakturácii. Do tej doby som ju riešil v Exceli a bolo to dosť márne. Zaplatil som si Základné predplatné, zistil som, že mi vyhovuje a stále s ním fakturujem.

Čo si na iDoklade najviac ceníte?

Vyhľadávanie klientov podľa IČO alebo mena, stačí mi vedieť len jedno. Zvyšok vyhľadám v ARESe, to je super. Navyše teraz som bol v Slovinsku, nemal som so sebou notebook, splavovali sme rieku a potreboval som vybaviť pár dokladov. Takže som pri prechádzaní z jedného bodu do druhého vystavil faktúru v neopréne.

Kolega Bohdan sa o financie stará ešte o trochu viac a ten oceňuje hlavne intuitívne ovládanie a prehľadnosť. Vyskúšal predtým asi 4 iné služby a nikde nebol spokojný. Je tiež rád, keď iDoklad používa aj druhá strana, pretože keď dostaneme faktúru, hneď vidíme účet, variabilný symbol a IČO. Navyše sa dá faktúra preplatiť cez mobil vďaka QR kódu. Cena iDokladu za tieto služby je v podstate zanedbateľná.