[Otázky a odpovede] Dôchodca živnostník a daňové priznanie

Text sa zaoberá situáciou, keď starobný dôchodca zarába ako živnostník. Neriešime príjmy zo zamestnania, prenájmu, dividend alebo prácu tzv. na dohodu – potom platia pre daňové priznanie iné pravidlá.

Pre základnú orientáciu v povinnostiach dôchodcu-živnostníka (napr. zdravotné a sociálne poistenie, predčasný dôchodok) si prečítajte samostatný článok.

Musím platiť dane, hoci som SZČO dôchodca?

Vo väčšine prípadov áno. Aj keď máte podnikanie ako vedľajšiu činnosť, tak sa na vás ako na starobného dôchodcu vzťahujú rovnaké pravidlá ako na ostatných živnostníkov. A ak si za rok podnikaním zarobíte viac ako 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre príjmy za rok 2024 je to suma 2 823,24 eura) alebo vykážete daňovú stratu, máte povinnosť podať daňové priznanie a možno budete musieť aj odviesť daň z príjmov.

Príjmy pod 50 % nezdaniteľnej časti teda nedaním?

Presne tak. Ak vaše zdaniteľné príjmy zo živnosti nepresiahnu 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a zároveň nevykážete daňovú stratu zo živnosti, tak daňové priznanie ako dôchodca-živnostník nemusíte podať a teda ani žiadnu daň z týchto príjmov nebudete platiť. Samozrejme, ak teda nemáte aj iné príjmy, napríklad z prenájmu alebo z predaja cenných papierov, ktoré by spolu s príjmami zo živnosti túto hranicu prevýšili. Potom musíte podať daňové priznanie a daň z príjmov zaplatiť.

Akú vysokú daň zaplatím?

SZČO vykonávajúce podnikanie ako vedľajšiu činnosť (dôchodcovia, študenti, rodičia na rodičovskej dovolenke, zamestnanci, ktorí si privyrábajú) platia z príjmov zo živnosti rovnakú daň z príjmov ako ostatní živnostníci:

• ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy z podnikania neprevyšujúce sumu 60 000 eur, tak 15 % daň z príjmov z celého základu dane z podnikania,
• ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy z podnikania prevyšujúce sumu 60 000 eur, tak 19 % z tej časti základu dane z podnikania, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2024 ide o hraničnú sumu 47 537,98 eura) a 25 % z tej časti základu dane z podnikania, ktorá presiahne túto hranicu.

Do kedy mám podať daňové priznanie?

Základná lehota je do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka, teda do 31. marca. Ak však posledný deň tejto lehoty pripadne sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, tak termín, dokedy treba podať daňové priznanie, je až najbližší nasledujúci pracovný deň.

Kde daňové priznanie vyplním?

V tomto prípade nemáte na výber. Ako fyzická osoba – podnikateľ predstavuje pre vás elektronický formulár jedinú možnosť ako podať daňové priznanie. Daňové priznanie teda ani dôchodca-živnostník už nemôže podať papierovou formou.

Najdôležitejším rázcestím je portál Finančnej správy Slovenskej republiky – nájdete tam vlastnú osobnú internetovú zónu a všetky formuláre aj dôležité pokyny ako vyplniť daňové priznanie. Elektronické formuláre za vás sami urobia niektoré výpočty a skontrolujú, či máte vyplnené všetky povinné údaje.

Zdaní mi štát aj dôchodok?

Nie. Váš dôchodok sa do zdaniteľných príjmov nezapočítava, pretože je oslobodený od dane z príjmov. Takže sumu, ktorú vám za rok vyplatí štát na starobnom dôchodku, do daňového priznania neuvádzate.

Mám nárok na daňové úľavy?

Áno. Základ dane si môžete znížiť o:

• základnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ale len po splnení určitých podmienok (podrobnejšie informácie o nich nájdete nižšie),
• nezdaniteľnú časť základu dane na manžela / manželku,
• nezdaniteľnú časť základu dane v podobe príspevkov na tretí pilier.

Samotnú vypočítanú daň z príjmov si môžete znížiť aj o daňový bonus na dieťa.

Daňové priznanie dôchodcu je špecifické ohľadom spomínanej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si poberateľ starobného dôchodku (platí to aj pre niektoré ďalšie druhy dôchodkov) môže uplatniť len vo výške kladného rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou starobného dôchodku v priebehu roka. Ak je teda suma vyplateného dôchodku vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nemôže si ju v daňovom priznaní dôchodca uplatniť. Toto obmedzenie ale platí len vtedy, ak je dôchodca poberateľom dôchodku k 1. januáru roka, za ktorý podáva daňové priznanie, alebo mu bol dôchodok k tomuto či k ešte skoršiemu dátumu priznaný spätne. Dôchodcovia, ktorí sa stali poberateľom dôchodku v priebehu roka, za ktorý podávajú daňové priznanie, si v ňom môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v neobmedzenej výške.

Čo keď podnikám až od novembra?

Ak vaše príjmy za november a december 2024 presiahnu 2 823,24 eura (50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej pre rok 2024), musíte na jar podať daňové priznanie za celý predchádzajúci kalendárny rok.

Rovnako to funguje, keď začnete s podnikaním v októbri, júni alebo kedykoľvek počas roka.