Na čo nezabudnúť v spoločenskej zmluve?

Čo je spoločenská zmluva?

Ide o dokument upravujúci základné atribúty a fungovanie spoločnosti, t. j. popisuje jej obchodné meno, sídlo, základné imanie, predmety podnikania, organizáciu, vymedzuje právomoci a pôsobnosť orgánov spoločnosti a tiež definuje vzťahy medzi jednotlivými spoločníkmi (ak je ich viac). V praxi sa môžeme v danom kontexte stretnúť aj s pojmom zakladateľská listina. Z hľadiska zákona sa jedná o jeden a ten istý dokument a rozdiel tkvie v počte spoločníkov:

• obchodné spoločnosti, ktoré založili viacerí spoločníci, používajú spoločenskú zmluvu, ktorá sa len v prípade akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie označuje špecifickým názvom ako zakladateľská zmluva,
• spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti a jednoduché spoločnosti na akcie iba s jedným spoločníkom používajú zakladateľskú listinu (verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť ju nemajú, lebo ich musia založiť najmenej dvaja spoločníci).

Akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie povinne vydávajú aj stanovy, ktoré upravujú vnútornú organizáciu spoločnosti a podrobnejšie niektoré záležitosti obsiahnuté v zakladateľskej alebo spoločenskej zmluve. Môžu ich vydať aj iné typy obchodných spoločností.

Aké sú náležitosti spoločenskej zmluvy?

Náležitosti spoločenskej zmluvy, zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny sú upravené slovenskou legislatívou, konkrétne zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Či je obchodná spoločnosť novozakladaná alebo existujúca, nemá vplyv na náležitosti spomínaných listín. Má na ne ale vplyv typ obchodnej spoločnosti, t. j. iný obsah majú tieto zakladateľské dokumenty napríklad v prípade verejnej obchodnej spoločnosti a iný obsah majú v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným.

Aký je obsah spoločenskej zmluvy pre s. r. o.?

Spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina s. r. o. musí obsahovať nasledujúce informácie:

• obchodné meno a sídlo spoločnosti,
• spoločníci (uvedenie názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby),
• predmet podnikania (činnosti),
• výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka a výšku splatených vkladov pri založení spoločnosti vrátane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal,
• mená, bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti (pri zahraničnom konateľovi, ktorý nemá pridelené rodné číslo, sa uvádza namiesto neho dátum narodenia),
• mená, bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa v spoločnosti zriaďuje (pri zahraničnom členovi prvej dozornej rady, ktorý nemá pridelené rodné číslo, sa uvádza namiesto neho dátum narodenia),
• určenie správcu vkladov,
• výšku rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a výšku, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob dopĺňania,
• výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť,
• predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti.

Voliteľné súčasti spoločenskej zmluvy

Vyššie spomínaný Obchodný zákonník na jednu stranu udáva povinné súčasti spoločenskej zmluvy, na stranu druhú ale poskytuje podnikom široké možnosti prispôsobenia si zmluvy svojim aktuálnym potrebám. Aj keď je totiž možné obmedziť znenie zmluvy iba na zákonom požadované informácie, môže v praxi nastať situácia, ktorú legislatíva nepokrýva. V takej chvíli sa hodí mať v spoločenskej zmluve prípadné špecifiká vášho podnikania či upresnenie vlastníckej štruktúry.

Konkrétne ide napríklad o nasledujúce údaje v s. r. o.:

• individuálny spôsob výplaty podielov na zisku,
• obmedzenie práv konateľov (pozor, nie je účinné voči tretím osobám),
• možnosť uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát nad výšku vkladov,
• zákaz prevodu obchodného podielu na tretiu osobu bez súhlasu valného zhromaždenia,
• valné zhromaždenie je schopné prijímať rozhodnutia aj vtedy, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú menej ako polovicu všetkých hlasov.