Evidencia majetku: aký majetok musíte evidovať a ako na to

Evidencia majetku

Všetok obchodný majetok, ktorý ako podnikateľ vlastníte a používate pre svoje podnikanie, musíte evidovať v daňovej evidencii alebo účtovať v účtovníctve. Vzhľadom na to, že vedenie podvojného účtovníctva je u SZČO skôr výnimkou, venujeme sa v článku hlavne daňovej evidencii a jednoduchému účtovníctvu.

Ak si uplatňujete výdavky paušálom, evidencia dlhodobého majetku sa vás netýka. Okrem príjmov musíte evidovať len zásoby a pohľadávky.

Informácie z daňovej evidencie slúžia ako podklad pre výpočet dane z príjmov fyzických osôb a údaje o majetku sa uvádzajú do daňového priznania. Jej súčasťou sú údaje o:

• príjmoch,
• daňových výdavkoch,
• hmotnom, nehmotnom a finančnom majetku,
• zásobách,
• pohľadávkach a
• záväzkoch.

Pokiaľ vediete jednoduché účtovníctvo, taktiež vám údaje z neho slúžia ako podklad pre výpočet dane z príjmov fyzických osôb. Údaje o majetku sa v tomto prípade síce priamo neuvádzajú v daňovom priznaní, ale v lehote na jeho podanie musí SZČO účtovnú závierku uložiť do registra účtovných závierok. Jej súčasťou sú:

• výkaz o príjmoch a výdavkoch a
• výkaz o majetku a záväzkoch.

Keďže majetok môže mať rôznu podobu (hmotný majetok, nehmotný majetok, finančný majetok alebo pohľadávky) a použiteľnosť alebo splatnosť (dlhodobý majetok alebo krátkodobý majetok), čo si vyžaduje určité špecifiká aj pri jeho evidencii, budeme sa v článku venovať hlavne dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku.

Ako na evidenciu dlhodobého majetku

Akonáhle si zaobstaráte majetok ako podnikateľ, zaevidujete ho v daňovej evidencii alebo zaúčtujete v účtovníctve. Tým sa z neho stáva obchodný majetok. Evidencia majetku, ktorý patrí medzi dlhodobý hmotný alebo dlhodobý nehmotný majetok, sa v podniku obvykle vykonáva na tzv. inventárnych kartách alebo kartách dlhodobého majetku.

Pokiaľ ide o daňovú evidenciu, zákon o dani z príjmov neustanovuje jej formu a obvykle si podnikatelia vytvoria jednoduchú tabuľku v Exceli. V zákone o dani z príjmov sa tiež bližšie neurčuje, čo musí evidencia majetku obsahovať. Preto do tabuľky zapíšte najmä:

• názov, popis alebo iné označenie majetku,
• dátum obstarania majetku a začiatok používania majetku (teda kedy ste ho začali evidovať a teda aj zahrnuli do obchodného majetku),
• aká bola jeho vstupná cena a ak ide o odpisovaný majetok, tak do ktorej odpisovej skupiny patrí, aké vysoké sú daňové odpisy a daňová zostatková cena majetku,
• dátum vyradenia majetku z evidencie a spôsob vyradenia (teda či ste majetok predali, preradili do osobného užívania alebo zlikvidovali).

Cieľom daňovej evidencie je mať okrem iného dôkaz pre prípadnú daňovú kontrolu, že ste si skutočne zaobstarali majetok, o ktorom údaje uvádzate v daňovom priznaní. Okrem zápisu v daňovej evidencii si uchovávajte aj doklady o jeho nákupe.

V porovnaní s tým, pre jednoduché účtovníctvo postupy účtovania presne ustanovujú, čo sa o dlhodobom hmotnom majetku a o dlhodobom nehmotnom majetku musí uvádzať v knihách dlhodobého majetku, kde sa o ňom účtuje:

• názov alebo popis dlhodobého majetku, prípadne jeho číselné označenie,
• názov alebo popis každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti dlhodobého majetku v ocenení podľa zákona o dani z príjmov, pričom sa uvedie aj dátum a rozsah zmien jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku, údaj o vstupnej cene a zostatkovej cene jednotlivých oddeliteľných súčastí dlhodobého majetku,
• dátum obstarania a dátum uvedenia do používania,
• ocenenie majetku podľa zákona o účtovníctve, odpisový plán účtovných odpisov, ktorý obsahuje sadzbu odpisov, odpisy a účtovnú zostatkovú cenu,
• vstupná cena majetku podľa zákona o dani z príjmov, odpisový plán daňových odpisov, ktorý obsahuje odpisovú skupinu, sadzbu daňových odpisov, daňové odpisy, zostatkovú cenu podľa zákona o dani z príjmov,
• dátum a spôsob vyradenia

Rovnako ako daňová evidencia, tak aj jednoduché účtovníctvo je pre vás dôležité v prípade daňovej kontroly. Preukazujete ním skutočnosti uvedené v daňovom priznaní a v účtovnej závierke. Taktiež si ku každému majetku uchovajte doklady o jeho obstaraní.

Nezabudnite na pravidelnú inventarizáciu

Povinnou súčasťou evidencie majetku v účtovníctve je inventarizácia majetku. Tí, ktorí vedú daňovú evidenciu alebo si uplatňujú paušálne výdavky, inventarizáciu nevykonávajú. Nemajú ju povinnú, pretože sa na nich nevzťahuje zákon o účtovníctve.

Inventarizácia majetku znamená to, že ku koncu účtovného obdobia (k 31. decembru) urobíte inventúru, teda spočítate a zistíte stav obchodného majetku a zaznamenáte ho v inventúrnych súpisoch. Výsledky inventúry porovnáte s účtovným stavom majetku v knihách dlhodobého majetku. Tomuto porovnaniu skutočného a účtovného stavu sa hovorí inventarizácia, ktorej výsledkom môže byť inventarizačný rozdiel, a to prebytok alebo manko, o ktoré prípadne musíte upraviť základ dane z príjmov.

Pri dlhodobom hmotnom majetku je povolené vykonať inventarizáciu aj v inej lehote ako k 31. decembru príslušného roka, ale tá nesmie prekročiť štyri roky. A podobne, fyzickú inventúru dlhodobého hmotného majetku, ktorú nemožno vykonať k 31. decembru, možno vykonať v priebehu posledných troch mesiacov roka, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho roka. V tomto prípade sa skutočný stav majetku k 31. decembru musí preukázať údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky majetku medzi dňom vykonania inventúry a 31. decembrom.

Inventarizáciu zakončíte inventarizačným zápisom s uvedením vašich údajov, výsledkom porovnania skutočného stavu majetku s účtovným stavom majetku a podpisom.