Ako si spočítať dane a poistné, ak máte podnikanie ako vedľajšiu činnosť

Kto má podnikanie ako vedľajšiu činnosť

Činnosť SZČO je vedľajšou činnosťou najčastejšie vtedy, ak podnikáte a zároveň:

• ste zamestnancom, za ktorého zamestnávateľ odvádza poistné,
• ste na materskej alebo rodičovskej dovolenke,
• ste študentom strednej alebo vysokej školy dennej formy štúdia,
• ste poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku.

Aj pokiaľ ide o podnikanie SZČO ako vedľajšej činnosti, musíte byť registrovaný na daňovom úrade a oznámiť to svojej zdravotnej poisťovni. Daňový úrad živnostníkov na daň z príjmov zaregistruje z vlastnej povinnosti sám a zdravotnej poisťovne vznik SZČO ako platiteľa poistného môžete oznámiť prostredníctvom formulára na ohlásenie živnosti a teda ako živnostník nemusíte už nikam chodiť.

TIP: Čítajte, ako začať podnikať a na čo nezabudnúť na začiatku podnikania.

Daň z príjmov pri podnikaní ako vedľajšej činnosti

Všetky príjmy z podnikania ako vedľajšej činnosti uvediete v daňovom priznaní za uplynulý rok a zaplatíte z nich daň. Príjmy zo zamestnania do priznania uvediete tiež a zistíte ich z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktoré vám vystaví zamestnávateľ. Pre uvedenie príjmov z podnikania do daňového priznania budete viesť buď zjednodušenú evidenciu pre paušálne výdavky, daňovú evidenciu, jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo. Od toho závisí aj rozsah údajov, ktoré musíte evidovať. V praxi sú veľmi populárne paušálne výdavky, pri ktorých stačí evidovať príjmy vrátane príjmových dokladov, pohľadávky (napr. na základe vystavených faktúr) a zásoby. Náklady si potom môžete uplatniť formou paušálnych výdavkov, teda vo výške 60 % z príjmov, maximálne 20 000 eur ročne.

Zo základu dane odpočítate nezdaniteľné časti základu dane. V každom prípade si odpočítajte nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Avšak tým, čo boli poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia k 1. januáru zdaňovacieho obdobie alebo im bol takýto dôchodok k 1. januáru zdaňovacieho obdobia alebo predchádzajúcich zdaňovacích období priznaný spätne, sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka znižuje o sumu vyplateného dôchodku. Od vypočítanej dane z príjmov si môžete odpočítať aj daňový bonus na vyživované dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky.

TIP: Čítajte, ako na dane, ak máte podnikanie ako vedľajšiu činnosť.

Prvý rok ako SZČO: poistenie neplatíte, resp. doplatíte jednorazovo

Okrem daní pri podnikaní ako vedľajšej činnosti SZČO zaplatí aj zdravotné poistenie, prípadne aj sociálne poistenie. V kalendárnom roku začatia podnikania nemusíte platiť zdravotné poistenie ani sociálne poistenie. Potom za tento rok podáte daňové priznanie a na základe neho sa potom pri jednotlivých druhoch poistenie postupuje odlišne.

Pri sociálnom poistení je postup nasledujúci:

• Ak dosiahnete za prvý rok podnikania príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyššie ako je rozhodujúca suma (pre príjmy za rok 2022 a posúdenie vzniku sociálneho poistenia v roku 2023 je to suma 7 266 eur), budete musieť začať platiť sociálne poistenie od 1. júla (resp. 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) roka nasledujúceho po roku začatia podnikania. Sociálne poistenie za prvý rok podnikania však nemusíte spätne doplatiť, nevzniká vám žiaden nedoplatok.
• Ak dosiahnete za prvý rok podnikania príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nižšie alebo rovné ako je rozhodujúca suma, sociálne poistenie naďalej nemusíte platiť ani po 1. júli (resp. 1. októbri pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) roka nasledujúceho po roku začatia podnikania. Za tento rok podnikania znovu podáte daňové priznanie a posudzovanie vzniku povinného sociálneho poistenia sa zopakuje.

Preddavky na zdravotné poistenie nemusíte platiť nielen do konca kalendárneho roka, v ktorom ste začali podnikať, ale až do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku začatia podnikania. Keďže ste predtým nepodnikali, nie je vám ich z čoho vypočítať a nevzťahuje sa na vás minimálny vymeriavací základ (podnikáte a pri tom ste zamestnaný, študujete, poberáte materskú či rodičovský príspevok alebo dôchodok), tak ich výšku si môžete určiť sami a zo začiatku môžu byť aj nulové. Pri nulových preddavkoch na zdravotné poistenie si však dajte pozor na prípadný jednorazový nedoplatok v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Čítajte ďalej.

Vaša zdravotná poisťovňa vám už aj za prvý rok podnikania vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, a to v lehote do 30. septembra (resp. do 31. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po roku začatia podnikania. Na základe údajov z podaného daňového priznania a podľa výšky vášho upraveného základu dane z príjmov vám vypočíta, aké zdravotné poistenie ste mali za prvý rok podnikania zaplatiť. Porovná ho s preddavkami, ktoré ste za tento rok zaplatili, a vyčísli preplatok alebo nedoplatok, ktoré sa vysporiadajú jednorazovo. Zároveň s tým vám zdravotná poisťovňa v rámci vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia vypočíta výšku preddavku na zdravotné poistenie, ktorú budete platiť od 1. januára nasledujúceho roka. Tento kolobeh sa následne stále opakuje.

Poznámka: Podnikanie počas poberania materského a rodičovského príspevku má z vyššie uvedeného nasledujúce špecifiká. Počas poberania materského nie ste povinný platiť sociálne poistenie (aj keď presiahnete rozhodujúcu hranicu príjmov) a ani preddavky na zdravotné poistenie. Počas poberania rodičovského príspevku nie ste povinný platiť sociálne poistenie (aj keď presiahnete rozhodujúcu hranicu príjmov), avšak len vtedy, ak vyhlásite, že v tomto čase nepodnikáte. Pre preddavky na zdravotné poistenie počas poberania rodičovského príspevku platia všeobecné pravidlá uvedené vyššie.

Minimálne zdravotné poistenie sa vás netýka, sociálne poistenie áno

Ak ste SZČO a podnikanie máte ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní, štúdiu, dôchodku, materskej alebo rodičovskej dovolenke, neplatíte zákonom stanovené minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Odvádzaná suma preddavkov na zdravotné poistenie sa vždy odvíja od vymeriavacieho základu, teda od výšky vašich skutočných príjmov, resp. presnejšie povedané od upraveného základu dane z príjmov (osobitosťou je vo vyššie uvedenej poznámke spomínaná výnimka z povinnosti platenia preddavkov na zdravotné poistenie počas poberania materského). Pokiaľ si podnikaním privyrábate len malé sumy, budete platiť len zanedbateľné preddavky na zdravotné poistenie.

Pokiaľ v priebehu roka budete SZČO a mať podnikanie ako hlavnú činnosť (teda v prípade, že odídete zo zamestnania, ukončíte štúdium alebo vám skončí materská alebo rodičovská dovolenka a budete len podnikať), nemusíte túto skutočnosť zdravotnej poisťovni oznámiť, pretože to za vás spravia iné subjekty. Pre istotu si však môžete vo svojej zdravotnej poisťovni (postačuje napríklad v jej elektronickej pobočke) overiť, či si naozaj túto povinnosť riadne splnili. Od tohto momentu sa však už na vás začínajú vzťahovať minimálne preddavky na zdravotné poistenie.

Uvedené však neplatí o sociálnom poistení, ktoré ak vám vznikne (pozrite podmienky vyššie), tak môžete platiť aj minimálne sociálne poistenie napriek tomu, že podnikanie máte ako vedľajšiu činnosť. V podstate v oblasti sociálneho poistenia sa na vás ako SZČO hľadí rovnako bez ohľadu na to, či svoje podnikanie máte ako hlavnú činnosť alebo vedľajšiu činnosť. Avšak aj v tomto prípade platí vo vyššie uvedenej poznámke spomínaná výnimka, že sociálne poistenie sa neplatí počas poberania materského v každom prípade a počas poberania rodičovského príspevku v prípade, že nepodnikáte.