Fakturácia do zahraničia pre platiteľa aj neplatiteľa DPH: aký je správny postup

Náležitosti faktúry do zahraničia

Čo taká faktúra do zahraničia musí obsahovať? Okrem bežných údajov, ktoré používate na faktúrach pre slovenských zákazníkov, uvádzajte aj ďalšie.

Primárne je potrebné vždy a bez výnimky uvádzať čísla účtov v medzinárodnom formáte, tzv. IBAN. To isté platí o kóde banky, ktorý je známy pod skratkami SWIFT alebo BIC, prípadne kombinácia oboch (SWIFT/BIC).

Ako je to s DPH pri fakturácii do EÚ

Ak ste platiteľom DPH a fakturujete inému podnikateľovi v rámci EÚ, ktorý je tiež registrovaný pre DPH vo svojej krajine, platí takzvaný „režim prenesenia daňovej povinnosti“. To znamená, že DPH z vydanej faktúry do zahraničia platí iba cieľový podnikateľ, čiže sa povinnosť platby tejto dane presúva kompletne na neho. On si potom zaplatenú DPH buď odpočíta od DPH, ktorú je povinný platiť, alebo zohľadní v cene, za ktorú tovar alebo službu predáva koncovému zákazníkovi.

V takom prípade priamo do faktúry uveďte slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od dane“ alebo „prenesenie daňovej povinnosti“, čo znamená že daň v rámci preneseného režimu odvádza zákazník. Sadzbu DPH potom neuvádzate. Tým ale ešte nemáte splnené všetky povinnosti, každý mesiac totiž musíte podať tzv. „súhrnný výkaz“, v ktorom uvediete všetky vyfakturované obchody do iných členských štátov EÚ.

Ak ste neplatiteľ DPH a fakturujete podnikateľovi so sídlom v niektorom z členských štátov EÚ, tak postup závisí od toho, či predávate tovar alebo službu. Ak predávate tovar podnikateľom z iných členských štátov EÚ registrovaným pre DPH, nemáte povinnosť v tejto súvislosti požiadať o osobitnú registráciu pre DPH (stať tzv. „osobou identifikovanou pre DPH“) a fakturujete bez DPH. Ak predávate službu podnikateľom z iných členských štátov EÚ a miesto dodania takejto služby sa podľa § 15 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty určilo v inom členskom štáte EÚ, tak ešte pred poskytnutím služby máte povinnosť v tejto súvislosti požiadať o osobitnú registráciu pre DPH. V takomto prípade ste povinný fakturovať bez DPH prenesene, rovnako ako v prípade platiteľov DPH. Vzniká vám aj povinnosť z takéhoto obchodu podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok.

Či už ste platiteľ DPH alebo neplatiteľ DPH a predávate osobám neregistrovaným pre DPH (predovšetkým konečným spotrebiteľom) z členských štátov EÚ, postup závisí od viacerých faktorov – predovšetkým od toho, či ide o tovar alebo službu, kde je miesto dodania tovaru alebo služby a aký objem predaja z takýchto obchodov dosahujete. Vo všeobecnosti však pre väčšinu bežných tovarov a služieb platí, že postupujete rovnako, ako keby ste predávali slovenským zákazníkom. Na faktúrach teda ako platiteľ DPH uvádzate slovenskú DPH a ako neplatiteľ DPH neuvádzate DPH a nie ste povinný sa nikde registrovať pre DPH.

Spoločne však pre platiteľov DPH aj neplatiteľov DPH predávajúcich tovary, telekomunikačné, rozhlasové, televízne a elektronické služby konečným spotrebiteľom z iných členských štátov EÚ platí, že ak hodnota takto predaných tovarov a služieb presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku 10 000 eur alebo v predchádzajúcom kalendárnom roku presiahla 10 000 eur, ste povinný byť registrovaný pre DPH v každej krajine svojho zákazníka, fakturovať so zahraničnou DPH a podávať tam daňové priznania k DPH. Výrazne vám to môže zjednodušiť režim One Stop Shop.

Tip: Obchodujete s konečnými spotrebiteľmi v krajinách EÚ? Zoznámte sa s novým režimom OSS (One Stop Shop), ktorý platí od 1.7.2021.

V akom jazyku písať faktúru do zahraničia

Ak fakturujete do zahraničia, potrebujete, aby bol dokument pre zákazníka zrozumiteľný. Vás by asi tiež nepotešilo, keby ste dostali faktúru napríklad v maďarčine, ktorú by ste nedokázali rozlúštiť. Preto máte niekoľko možností. Faktúru vystavíte:

• dvojjazyčne,
• iba v klientovom rodnom jazyku,
• v cudzom jazyku, ktorým hovoríte vy aj klient (typicky v angličtine).

Ak chcete vystaviť faktúru v cudzom jazyku, musíte dodržať takzvanú podmienku zrozumiteľnosti. K tejto veci je však potrebné povedať, že ak je faktúra vyhotovená v cudzom jazyku, ste povinní na požiadanie daňového úradu na účel kontroly zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka. V praxi možno túto situáciu riešiť napríklad práve dvojjazyčnou faktúrou.

Tip: Fakturujte v iDoklade a už sa netrápte s prekladom faktúr. V iDoklade si jednoducho nastavíte, aký jazyk chcete na faktúre použiť. Okrem slovenčiny máte na výber z angličtiny, nemčiny a češtiny.

Rozdiely v menových kurzoch

Faktúru do zahraničia môžete vystavovať aj v zahraničných menách. Podľa zákona o DPH ale musíte aspoň výšku DPH uvádzať v eurách. Na prepočet použijete kurz Európskej centrálnej banky alebo Národnej banky Slovenska vyhlásený v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Aj v účtovníctve, v daňovej evidencii a v evidencii pri uplatňovaní paušálnych výdavkov môžeme evidovať čiastky v cudzích menách, ale povinne musíme uvádzať aj ekvivalent hodnoty v eurách.

Pokiaľ zákazník uhradí faktúru vystavenú v cudzej mene na účet vedený v eurách, aktuálnym kurzom si čiastku prevedie sama banka. Ak by vám ale zákazník faktúru hradil na účet vedený v cudzej mene, musíte na účely účtovníctva a dane z príjmov prepočítať čiastku na eurá.

Zákon o účtovníctve a zákon o dani z príjmov definujú spôsoby, ako to urobiť. V tomto prípade je dobré prediskutovať možnosti s daňovým poradcom či účtovníkom, ktorí zákonitosti platieb v rôznych menách poznajú. Ak SZČO vedie daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky, tak môže použiť buď kurz platný v deň inkasa, priemerný mesačný kurz, priemerný ročný kurz, alebo priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých ste poberali príjmy. Ak SZČO vedie účtovníctvo, tak použije kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu inkasa. Ak SZČO vedie jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky, kurzové rozdiely pri inkase faktúr nevznikajú, ale v prípade vedenia podvojného účtovníctva je potrebné prepočítavať aj prvotnú pohľadávku v cudzej mene podľa tzv. účtovného kurzu.

Tým je myslený kurz vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu (dňu dodania tovaru alebo služby). Inými slovami povedané, odberateľ vám faktúru uhradí v sume cudzej meny, ktorú ste uviedli na faktúre, avšak v podvojnom účtovníctve musíte túto úhradu účtovať v eurách a porovnať s prvotnou pohľadávkou vyjadrenou v cudzej mene prepočítanou na eurá pri vystavení faktúry. Je možné, že vám vznikne kurzový rozdiel pri inkase, ktorý pre vás bude predstavovať náklad alebo výnos a ovplyvní výsledok hospodárenia v podvojnom účtovníctve a základ dane z príjmov.