Fakturácia do zahraničia: aký je správny postup

Ak chcete obchodovať so zahraničím, musíte vedieť, ako fakturovať v cudzej mene, ako chápať rozdielne menové kurzy, ako uvádzať a odvádzať DPH a tiež v akom jazyku faktúry vôbec písať.

Čo taká faktúra do zahraničia musí obsahovať? Okrem bežných údajov, ktoré používate na faktúrach pre slovenských zákazníkov, uvádzajte aj ďalšie.

Primárne je treba vždy a bez výnimky uvádzať čísla účtov v medzinárodnom formáte, tzv. IBAN. To isté platí o kóde banky, ktorý je známy pod skratkami SWIFT alebo BIC, prípadne kombinácia oboch (SWIFT/BIC).

Kto uvádza a platí DPH pri fakturácii do zahraničia?

Ak ste platiteľ DPH a fakturujete inému obchodníkovi či podnikateľovi registrovanému pre DPH v rámci EÚ, platí takzvaný „režim prenesenia daňovej povinnosti“. To znamená, že DPH platí iba cieľový podnikateľ, čiže sa povinnosť platby tejto dane presúva kompletne na neho. On si potom DPH odpočíta od DPH, ktorú je povinný platiť, alebo zohľadní v cene, za ktorú tovar alebo službu predáva koncovému zákazníkovi.

V takom prípade priamo do faktúry uveďte, že daň z pridanej hodnoty v rámci preneseného režimu odvádza zákazník. Sadzbu DPH potom neuvádzate. Tým sa ale vaše povinnosti úplne nekončia. Každý mesiac, resp. každý štvrťrok totiž musíte podať tzv. „súhrnný výkaz“, v ktorom uvediete všetky vyfakturované obchody do iných členských štátov EÚ.

Ak ste neplatiteľ DPH a fakturujete tovar podnikateľovi so sídlom v niektorom z členských štátov EÚ, tak mu fakturujete bez DPH a nemusíte sa registrovať pre DPH. Avšak ak ste neplatiteľ DPH a fakturujete službu podnikateľovi so sídlom v niektorom z členských štátov EÚ, vzniká vám povinnosť stať sa osobou registrovanou pre DPH (nebudete však plnohodnotným platiteľom DPH) a fakturovať prenesene, rovnako ako v prípade platiteľov DPH.

Ak teda ako neplatiteľ predávate iným podnikateľom v EÚ, postupujete rovnako ako keby ste predávali slovenským podnikateľom. Na faktúrach neuvádzate DPH.

Avšak či už ste platiteľ alebo neplatiteľ DPH, ak predávate tovar, telekomunikačné služby, služby televízneho vysielania, služby rozhlasového vysielania a elektronické služby do iného členského štátu EÚ konečným spotrebiteľom a ich hodnota v predchádzajúcom kalendárnom roku prekročila alebo v aktuálnom kalendárnom roku prekročí 10 000 eur, tak vám vznikne povinnosť registrovať sa pre DPH v členských štátoch vašich odberateľov. V dôsledku toho vám vznikne povinnosť voči takýmto vašim zákazníkom na predaný tovar a služby uplatňovať zahraničnú DPH a podávať tam daňové priznania k DPH.

Tip: Obchodujete s koncovými spotrebiteľmi v krajinách EÚ? Zoznámte sa s novým režimom OSS, ktorý platí od 1.7.2021. Týka sa platiteľov aj neplatiteľov DPH.

V akom jazyku písať faktúru do zahraničia

Ak fakturujete do zahraničia, potrebujete, aby bol dokument pre zákazníka zrozumiteľný. Vás by asi tiež nepotešilo, keby ste dostali faktúru napríklad v maďarčine, ktorú by ste nedokázali rozlúštiť. Preto máte niekoľko možností. Faktúru vystavíte

• dvojjazyčne,
• iba v klientovom rodnom jazyku,
• v cudzom jazyku, ktorým hovoríte vy aj klient (typicky v angličtine).

Ak chcete vystaviť faktúru v cudzom jazyku, musíte dodržať takzvanú podmienku zrozumiteľnosti. Platiteľ DPH a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH (napríklad podnikateľ, ktorý nie je platiteľom DPH) musia zabezpečiť na žiadosť daňového úradu slovenský preklad faktúr vystavených v cudzom jazyku. V praxi je možné túto situáciu riešiť napríklad práve dvojjazyčnou faktúrou.

Tip: Fakturujte v iDoklade a už sa netrápte s prekladom faktúr. V iDoklade si jednoducho nastavíte, aký jazyk chcete na faktúre použiť. Okrem slovenčiny máte na výber z angličtiny, nemčiny a češtiny.

Rozdiely v menových kurzoch

Faktúru do zahraničia môžete vystavovať aj v zahraničných menách. Podľa zákona o DPH ale musíte aspoň výšku DPH uvádzať v eurách. Aj v daňovej evidencii a jednoduchom účtovníctve môžeme evidovať čiastky v cudzích menách, ale povinne musíme uvádzať aj ekvivalent hodnoty v eurách.

Pokiaľ zákazník uhradí faktúru na účet vedený v eurách, aktuálnym kurzom si čiastku prevedie sama banka. Do daňovej evidencie alebo peňažného denníka potom zapíšete danú čiastku v eurách ako príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov. Ak by vám ale zákazník faktúru hradil na účet vedený v cudzej mene, musíte na účely dane z príjmov a účtovníctva prepočítať čiastku na eurá.

Ak vediete daňovú evidenciu, tak zákon o dani z príjmov definuje spôsoby, ako to urobiť. Ak vediete jednoduché účtovníctvo, tak použijete na prepočet referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu inkasa. V oboch týchto prípadoch je dobré prediskutovať možnosti s daňovým poradcom či účtovníkmi, ktorí zákonitosti platieb v rôznych menách poznajú. Pokiaľ SZČO vedie daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo, kurzové rozdiely pri úhrade faktúr nevznikajú, ale v prípade podvojného účtovníctva je potrebné prepočítavať pohľadávku v cudzej mene podľa tzv. účtovného kurzu.

Tým je myslený kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu splnenia dodávky. Inými slovami, odberateľ vám faktúru uhradí v čiastke cudzej meny, ktorú ste uviedli na faktúre, avšak v účtovníctve musíte túto úhradu účtovať v eurách. Je možné, že vám vznikne kurzový rozdiel pri úhrade, ktorý pre vás bude predstavovať náklad alebo výnos a ovplyvní výsledok hospodárenia v účtovníctve a základ dane z príjmov.