„Keď chcete predávať košele a obleky na mieru, potrebujete veľké okno,“ radí majiteľ firmy Andrew Wright
Andrew Wright
Ako ste sa dostali k podnikaniu?
Išlo skôr o zhodu náhod. Môj otec nakupuje látky a jeho kamarát mal dielňu na košele na mieru. Tak sme to spojili a začal som z látok od otca šiť v kamarátovej dielni košele na mieru. Vďaka nižším maržiam som mohol začať konkurovať, pretože kvalita práce aj látky boli rovnaké, no cena polovičná.
Mali ste jasnú víziu, ako budete postupovať?
Vyzeralo to jednoducho – na e-shope budem zákazníkom ponúkať maximálnu pohodu. Vyberú si z pohodlia domova látku aj strih, zmerajú sa a bude hotovo. To sa však ukázalo ako nie dobre fungujúci model.
Prečo to nefungovalo?
Zákazníci mali problémy, ktoré sa začali nebezpečne často opakovať. Nevedeli, ako sa zmerať, váhali s kombináciou látok alebo netušili, ktorý golier zvoliť. Cítil som, že takto to nepôjde.
Ako ste pokračovali?
Najskôr som začal za zákazníkmi jazdiť k ním domov alebo do zamestnania. Bral som miery, konzultoval. Zažil som veľa úsmevných príhod. Ako napríklad keď som musel ísť s jedným automechanikom preč z jeho dielne, pretože nechcel aby ostatní chlapi vedeli, že si necháva šiť košeľu na mieru. Nekonečným zdrojom historiek sú taktiež psy. Raz som musel vzorky látok skoro chrániť vlastným telom.
Takže osobné návštevy klientov boli kľúčom k úspechu?
Bohužiaľ nie. Následne som skúsil na nejakú chvíľu ukotviť v Brnenskom Impact Hube. To už bolo lepšie, no stále nie dokonalé.
Všetko vtedy vyriešil až vlastný showroom?
Presne tak. Tie priestory ma nadchli. Mám tu veľké okno a to je hlavné – látky si totiž musíte prezrieť na čo najlepšom svetle, len tak vyberiete skvelú látku a budete s košeľami naozaj spokojný.
Čo vás v začiatkoch podnikania najviac prekvapilo?
Ako veľmi som sa zmýlil v tom, ako chcú zákazníci nakupovať. Potrebujú totiž celý zákaznícky servis a prípadnú informačnú hodnotu. O látkach, strihu a správnom meraní.
A z hľadiska administratívy a podnikania?
No, to by bola kapitola sama o sebe. Po prvých radách od otcovho účtovníka som mal pocit, že to radšej zavriem, že to nemám šancu zvládnuť. Naviac som musel prerobiť prvých 150 faktúr, ktoré som vystavil, pretože som ich robil zle. Strávil som nad tým celý týždeň. Kým sa do toho človek dostane, je to bolestivé.
Ako ste sa dostali k iDokladu?
Asi rok som účtovníctvo riešil cez iné nástroje. No stále dookola som narážal na problém, že faktúry nevystavujem len z jedného zariadenia. Niekedy potrebujem faktúru vystaviť z mobilu, niekedy z počítača v kancelárii, inokedy mám pri sebe len tablet alebo notebook. iDoklad toto rieši. Akonáhle sa prihlásim, tak som vo svojich faktúrach, kdekoľvek.
Ktorá funkcia v iDoklade vám najviac uľahčuje prácu?
Nepoužívam veľa funkcií, no veľkým uľahčením práce je pre mňa rýchle vystavovanie dobropisov. Možno to vyzerá ako maličkosť, no ja si živo spomínam na to, ako mi skoro hodinu trvalo dobropis pripraviť. Hľadanie šablóny, vypisovanie a kontrola. A v iDoklade? Tridsať sekúnd a posielam.
A už len posledná otázka. Čo vám urobí v priebehu pracovného dňa najväčšiu radosť?
Keď si zákazník príde pre košeľu, oblečie si ju, pozrie sa do zrkadla a … Usmeje sa. Je to super pocit, keď okolo celého procesu je pozitívna nálada. Vtedy dokážem dobre poradiť a nikoho nemusím do ničoho nútiť. A taktiež sa vždy teší na obed. Hneď vedľa showroomu je maličká thajská reštaurácia a keď sa mi tam podarí zájsť, je celý zvyšok dňa krajší.